Dnes si tak trocha zafilozofujem. 🙂

Stav spoločnosti je neudržatelný. A to z jedoduchého dôvodu: Zákon , ktorý je nad všeobecne akceptovanou morálkou, ako elementu samotnej duše. V tejto chvíli nie je človek človekom. V jeho vnútri neustále pretrváva boj a strach. Je sám sebe akceptovaný len v prípade akceptácie spoločnosti. V tomto stave duša čoraz výraznejšie kričí a volá o pomoc. Dáva preto neustále signály nám , odtrhnutým od vedomia. Teda ak sa stotožníme s tým, že sme vedomím, ktorý dostal dar obývať vo fyzične svojho vesmírneho stroja –  tela. Plávame tu v 3d animácií, a užívame si tvrdosť života v tej najhustejšej forme aká snáď môže byť? Nie! A pritom všetci dobre vieme  – vo svojom vnútri – že je možné žiť s druhým vedomím na tejto planéte s rovnakým darom ako mám ja, v súlade s prírodou, v mieri a s dostatkom všetkého čo potrebujem k tomu byť šťastný. A ak sa vám zdá že to môže byť veľmi skromné, tak sa mýlite. Hovorím o svojom presvedčení o tom, že môžeme všetci mať luxus o akom sa nám ani nesníva  a pritom byť v súlade a harmónií. Myslím, že toto má byť základným uvedomením súčasného človeka , súčasného muža a ženy. Uveriť a vedieť že je to možné. Ak sa stane toto uvedomenie pevným základom k vedomiu nového veku, tak máme nádej. A nádej nám otvára cestu. Tak ju skúsme pomenovať Čo nám k tomu treba? A hlavne koho. A ak som hovoril o žene a mužovi, tak som zámerne vynechal deti. Deti sa totiž stávajú čoraz viac našimi učiteľmi a ak to spoznáme všetci, bude to radosť v našich srdciach. Veď o to nám ide! Radovať sa! Zabávať sa! Mať dostatok a pritom sa venovať tomu, čo chcem !

Tak tomu uverme! Prišiel čas a tak ho nepremeškajme. Nie je načo čakať. Treba začať žiť vytváraním prostredia okolo seba. Ako? Práve svojim konaním a správaním. Zabijú ma myšlienky čo ďalej, alebo už som tak uvedomelý, že sa stanem nad tým všetkým pozorovateľom, pozorovateľom vedomia k svojmu fyzičnu, ako sa učí na životných lekciách byť bližšie k bohu, zdroju, …Majme tie lekcie lahšie! Buďme bližšie k svojmu ja , ktoré bolo, je a bude vždy stotožnená s láskou. Tak prečo robiť prieky. Usmejme sa ráno do zrkadla a vyktočme do nového dňa s vďačnosťou tejto chvíle. Čo všetko zažívam, mám a čo všetko sa učím. Dobre ráno priatelia.